Teslův transformátor

[Martin z KE]

No tak predsa len som trocha pokrocil - namotal som sekundarnu cievku:
http://www.imageno.com/xh5puoupkgv3pic.html

Ma asi 650 az 700 zavitou rezonancna frekvencia vychadza na nieco okolo 1960 kHz
Je namotana na tubu od tych sumivych celaskonov r=2,9 mm v = 11,9 a r(dratu)=0,16 mm.
Mala by byt OK Aj na http://rayer.ic.cz/teslatr/minitc.htm pouziva podobne parametre.
Tak snad to pojde.

[Ilem]

Máš to těžké, zahráváš si se sítí-KR je diak (oboustranná zenerka na 20-30V) a KT je tyristor, nedoporučuji ti aby si se do toho vůbec pouštěl.

Preco myslis ? V com konkretne to je nebezpecne ?

Vždyť ti to tam napsal. Zahráváš si se sítí. S tvými znalostmi je to hazard.

[Martin z KE]

Ne ne uz nerobim na 230 V. Robim na 24 V/12V - Zadna siet -bez obav. Zdravy rozum zvitazil.

[Akord]

-Tohle není až takový problém, jednou jsem komusi rešil x odpoveďmi stavbu alternátora, no a vyšlo najevo, že nakonec si ho koupí. To me však nejprve presvedčoval, že stačí mávat magnetem pred cívkou a nechápe, co je na jednom magnetu a cívce tak drahé, a proč mu to podle jeho predstav nechci okamžite udelat, pritom mel udelanou jakousi fakultu, svet=knoflík na jeho kabátu.

JiMi dík za podporu, žádné obavy, doufám, že to nepreplním smetím.

-Martin z KE, kladieš aj otázky, na ktoré som už odpovedal, čítaš prirýchlo
G=gate=hradlo, je to prvá noha zľava pri pohľade na jeho popis na puzdre
potenciomater aj na privod NIE (ak myslíš do napájania, na kúrenie treba používať tepelné spotrebiče, elektrinou kúriť na poslednom mieste)
Ten 10 ohm odpor k tomu stabilizatoru dat pred ci za tie dva kondiky ? Do série s nohou č.1, prvá zľava pri pohľade na popis, spôsob číslovania si zapamätaj.
V ktorom rele najdem drat hruby 0,16 mm ? V starších, aj novších stykačoch na 220V.
Na 35V môžeš, nejde o životnosť, ani nič dôležité. Kúp si aj nejakú knižku, aby všetko nemuselo cez fórum, čo, ak budeš robiť ďalšie veci...ale nie všetci študenti sú na tom lepšie.

[Martin z KE]

OK dik A na knizke sa uz pracuje v PO idem do antiqariatu. A este raz sry. Uz racej tu nebudem pisat do tohto fora :-).

[Akord]

Prípadné provokácie ber s rezervou, a všetkému never, čo je na nete, ten toho znesie veľa.

[Martin z KE]

No tak som to konecne zapojil Sice na 3 pokusi ale je to zapojene. Zatial ale iba provizorne -zajtra to napajkujem na pertinaxovu dosticku s dratikmy. Iskry slusne - nizkofrekvencne okolo 4 cm vysokofrekv menej. A este tam musim dokupit ten transil. Totiz som ho tam este nedal lebo na tej stranke pise ze netreba a aj tak som to pustal najviac na par sekund. Som spokojny a moc ti dakujem Akord. Uz len tomu nejaku formu dat -doska na spodok a tak a je to :-) Potom sa to uz bude dat pouzivat ako zdroj.

[Waldes]

Pozór, uhnete, jede tóó, a kdoví, jak to brzdí..., jinak rečeno- já se dívám na predchozí článek s rezervou a nepotrebuji k tomu nezvykle mnoho záhad. I když určite stálo značné úsilí mu dát kvalitní podobu a určite má i značnou inspirační hodnotu.
- Treba cituji " Tesla zjistil, že pro jev enormního znásobení výstupního napětí na sekundáru nelze použít standardní vzorce platné pro elektromagnetické indukční transformátory" je dezinterpretačne pusobící míchání hrušek s jablky. Nelze počítat standardními vzorci pro ustálené strídavé proudy pulsne buzené rezonanční obvody. Ale k tomu existuje dostatečná a kvalitní teorie, která se používá v návrhu rezonančních meniču, nebo dokonce ruzné nelineární teorie používané v návrhu koncových stupňu vysílaču.
- Nebo to, že v sekundární cívce neteče proud je taky otázka, protože když pri demonstraci svitu žárovek s jedním vodičem byla impedance toho jediného závitu značná, tak jakými prívodními vodiči Tesla ten proud meril, a jakým mericím prístrojem, když by i jeho cívka predstavovala značnou impedanci včetne zkratu pres treba parazitní kapacity? Kdo vyšetril prívod k merícímu prístroji z hlediska VF vedení? Výsledek takového merení je bez dalších argumentu krajne neverohodný.
- Takže já zustávám pri pohledu na rezonanci v tom smyslu, co píšu v predešlých príspevcích, ale souhlasím s tím, že dosáhnout takového stupne rezonance, jako delal Tesla je obtížné. Z éteru bych nedelal tabu, beru ho jako reálnou možnost, protože dukazy o jeho neexistenci jsou taky nepresvedčivé. Jenom je otázka, jestli éteru predčasne nevnucujeme naši predstavu, k čemu máme obecne jako lidi zrejme sklon. Je to jako s konopím, kvuli pár tisícum feťákum jsou problémy s pestováním na solidní hospodárské účely, stejne jako kvuli pár tisícum preferovaných vedcu je zamknutý pohled na éter. No a takhle velí menšina vetšine.

Ahoj Akorde.
Skus si prečítať ten článok pozornejšie a verím, že si všimneš najmenej dva podstatné fakty.
1.) Tesla sa konštrukciou prerušovača snažil zabrániť spätnej polperióde a čo je popisované pri replikách ? Rozkmitanie obvodu tlmenými kmitmi teda niekoľko kmitov hore dolu.
2.) Všimni si, že vo všetkých Teslových prácach nielen v tomto GEWOvom článku sa píše o bielych výbojoch a na replikách uvidíš fialové !!!

Nehovorím, že transformačný pomer dnes nejde zrátať ale rozhodne nie citujem „ktorá sa používa v návrhu rezonančných meničov, nebo dokonca rôzne nelineárne teórie používané v návrhu koncových stupňu vysielačov.“ Lebo všade tam máš na konci sínusový priebeh rovnako ako u skoro všetkých replík. Ja by som to skôr prirovnal k blokujúcemu oscilátoru, ktorý má primár o 30 závitov a sekundár napríklad s 50 závitmi a napriek tomu, že doňho dávaš napríklad 12 volt na sekundáry máš niekoľko sto voltov pričom podľa pomeru závitov by tam nemalo byť ani 18 V!

Nakoniec sám Tesla o tom hovorí „ V užšom slova zmysle môžeme povedať, že tento bezdrôtový vysielač je zariadenie, v ktorom je Hertzove vlnenie celkom zanedbateľná veličina, keď ju porovnáme s celkovou energiou ... „ (Nikola Tesla Moje objavy vydané v roku 2000)
Waldes.

[Akord]

Zdravím Ťa Waldes,
nuž tu je môj pohľad (je trošku tvrdší, ale nič v zlom) :

1. Rezonančné meniče v kompaktných žiarivkách, ktorých sú už plné obchody budia rezonančný obvod rovnako. Nemám dôvod napodobovať nepodarené repliky, a ani pochybovať o tom, že budenie rezonančného obvodu nie je vynikajúco zvládnuté. Jediný rozdiel je použité napätie a použité spínacie prvky.

2. To je v poriadku, o farbe výboja existuje viacero zmienok v starších fyzikách a podobne.
Stále nie je dôvod sa preto odvolávať na nepodarené repliky. Rôzne druhy iskier iba rôzne spínajú. Jedna má väčší záporný odpor, než druhá, jedna strmšiu hranu, než druhá a podobne.

3. Mám pochybnosť, či funkciu blokovacieho meniča chápeš správne, lebo by si ho s tým vôbec nemal takto porovnávať. Stačí, keď jednoducho uvážiš, aké limitné napätie je možné blokovacím meničom dosiahnuť, a čím bude obmedzené. Transformačný pomer a závity, to je pomôcka pre začiatočníkov, to by sme si mali možno najskôr vyjasniť, pre koho má byť tento text.

4. Ten výrok Teslu, až je to jeho, mi pripomína niektoré výroky Bila Gatesa o tom, čo dokážu počítače. To sú reči do vetra, ktoré si môže každý vyložiť ako chce.

[Waldes]

Ahoj Akorde.
Začnem od konca.

4. Teslovi sa aktívne venujem viac ako desať rokov ak nerátam moj prvý kontakt z roku 1974 a snažím sa pozorne preštudovať všetky dostupné práce jeho a o ňom. Môžem ti povedať, že s takým a podobným výrokom som sa nestretol len v tejto knihe ale tak povediac skoro v každom jeho článku atď. Ja si myslím, že on dobre vedel o čom hovorí, preto spochybňovať a porovnávať ho s Gatesom no ...

3. Máš síce pravdu, že som to písal tak aby to porozumeli aj tí čo do elektroniky až tak nevidia, rozhodne sa nesnažím znížiť tvoje vedomosti ale príkladom som poukázal že existuje ako to GEWO vyjadril aj spôsob „kŕmenia“ kedy počty závitov niesu až tak smerodajné. Čiže to čo popisuje Tesla v článku reálne.

2. Farba je podstatná lebo sa jedná o výsledný tak povediac produkt. Inú farbu majú len tie repliky, ktoré aspoň čiastočne spĺňajú Teslove kritéria.

1. Chceš povedať, že meniče v kompaktných žiarivkách sú budené tak, že sa nabíja kondenzátor a ten sa potom vybije do indukčnosti ? Pričom spätná polvlna sa zamedzí ?

Nikto nechce aby si niečo napodobňoval, bavili sme sa len o tom, že tie repliky sú síce replikami ale niečoho iného ale rozhodne nie TC !!!
Waldes.

[lajos]

O jakých rezonančních zářivkách, ještě k tomu v obchodě, mluvíte??
Které jsem zatím viděl, všechny mají můstk. usměrňovač a běží to na frekvenci asi 40kHz , bez rezonance.

[Akord]

Zdravím lajoši,
ne nepletu se ani za mák. Kompaktní zárivky mají pravé dvoučinné rezonanční meniče.
S rezonancí (na desítkách kHz). Rezonuje tlumivka (tedy ne ten vazbový malý toroid) a ten VN kondenzátor (nekolik nF/1000V i víc) pripojený tak jako startér ke klasické 50Hz zárivce s velkou tlumivkou. Tedy zárivka je pripojená jakoby paralelne k tomu rezonančnímu kondenzátoru. Pred zapálením zárivky napetí vyrezonuje na 800 až 1000V. Nahoď to prípadne na osciloskop.

[Akord]

Waldes,
na toto si nereagoval, a pritom ide o pripomienku, ktorá stiera ostrý prechod medzi blokovacím meničom a rezonančným:
"Stačí, keď jednoducho uvážiš, aké limitné napätie je možné blokovacím meničom dosiahnuť, a čím bude obmedzené. "
Rezonančný obvod sa dá budiť viacerými spôsobmi, nielen vybíjaním kondenzátora do indukčnosti, to je dosť oklieštený pohľad. Spôsob budenia závisí od toho, čo nám je výhodnejšie. Okrem toho takéto jednočinné budenie nie je veľmi účinné. Dvojčinné problém so spätnou polvlnou jednoducho nemá. Ak by chcel niekto namietať, že to kondenzátor vybitý do cievky so zamedzením spätnej polvlny je jediný spôsob poskytujúci čojaviem maximálne napätie, tak je zrejme na omyle. Odporúčam preštudovať impulzné meniče a dôvody uplatnenia jednotlivých typov. Existuje more riešení a každé má svoje pre a proti.

[Waldes]

Skusim to do tretice, ahoj Akorde.
Nereagoval som na to a zámerne, lebo citujem predchádzajúci bod 3 „príkladom som poukázal že existuje ako to GEWO vyjadril aj spôsob „kŕmenia“ kedy počty závitov niesu až tak smerodajné. Čiže to čo popisuje Tesla v článku reálne“ !!! Ale myslím, že už viem prečo a ako vzniká tvoj pohľad na vec. Základ tvojej predstavy je rezonančný obvod, teda to čo nám vtĺkli do hláv na školách o Teslovom transformátore. Lenže o to práve ide, takúto rezonanciu Tesla potláčal. Kondenzátor s cievkou nemohol vytvárať ladený obvod, lebo po vybití do cievky bol okamžite odpojený a nemalo to kedy a kde kmitať, jeho veľkosť bola určovaná z RC kde R je vnútorný odpor zdroja napätia tak aby sa za určitý čas plne nabil na určité napätie a mohol teda produkovať daný počet Cyklov/s (úmyselne sa vyhýbam Hz, lebo tie zodpovedajú sínusoide.) Veľmi zjednodušene by sa mohlo povedať, že „kŕmil“ to svoje „trafo“ úzkymi obdĺžnikovými impulzmi. Ale je to neporovnateľne zložitejšie. Preto také niečo ako VTTC a SSTC je len spetnoväzbový LC VN oscilátor ale rozhodne nič podobné skutočnému TC. A tie z iskrišťami sú len o krôčik bližšie vrátane toho môjho z roku 1974!!!
Waldes.

[Akord]

Pozri Waldes,
ja nie som amatér, a impulzné zdroje sú moja dosť silná stránka. Mohol by som o nich napísať knihu, alebo o nich učiť študentov. Dokážem navrhnúť prakticky hocijaký zdroj a mám ich na konte dosť. Navrhnúť, nie urobiť podľa schémy. Ani Ty, ani Gewo ste neuviedli jediný argument, ktorý by vysvetlil, v čom je budenie Teslovho trafa zásadne iné, než budenie klasického rezonančného obvodu. Ja som Ti dal výstižnú kvalitnú a slušnú odpoveď v jednej vete, a ty si ju nevšímaš. Namiesto toho mi vysvetľluješ rezonančný obvod a vplyv počtu závitov a šírky imulzu. Až máš čas, prečítaj si dačo poriadne o impulzných zdrojoch, nie rozprávky.