Zdá sa, že Ťa to zatiaľ neuráža, ale čím skôr prídeš na to, čo robíš naivne, tým máš väčšiu šancu sa dopracovať k výsledku. Rotačné lamelové sa síce ľahšie upravujú, ale s tou expanziou to tak nie je ako píšeš. Podobných kompresorov, lamelových aj scroll mám doma rozobratých skoro 10, dokonca som okrem toho vykuchal aj 2 veľké špirálové z klím obchoďáka. Veď sa lepšie prizri, kde ten symetrický, čo si uviedol má tú expanziu. Už viac oklamaná byť nemohla, pozri si, kedy sa otvárajú a zatvárajú vstupné a výstupné kanály. Z tohoto hľadiska sú lepšie nesymetrické, teda kruhový rotor umiestnený excentricky v kruhovom statore(nie oválnom, ako na Tvojom obrázku). Nesymetrické možno nájsť v chladničkách, tie sú však hermetické a ložiská klzné, takže je po rozobratí problém vyviesť hriadeľ. Pri týchto prípadoch ani ten výtlačný ventil netreba odstraňovať, ale opakujem sacie kanály a časovanie kompresora obvykle nedovolia expanziu, ak taký expanzný nájdeš, daj vedieť. Načo by v kompresore robili expandované nasávanie. No ale dúchadlo z toho urobíš vždy, nie je pochýb, že sa to nejako točiť bude. Ak budeš seriózny, tak to aj zmeriaš.beldy píše:Akord- Nemyslim, ze by som bol nejaky naivny optimista. Preco si zo vsetkych moznosti vyberas tu najhorsiu, ked mas k dispozicii ovela lepsie. To ako keby som chodil po lese a nezbieral hriby lebo je tam vela muchotravok. Piestove kompresory su asi tie najhorsie na upravu na reverzibilny chod. Predpokladam rotacne lamelove alebo scroll. Na tych staci odstranit prave ten vystupny ventil. A tiez pracuju s expanziou...
Tiez by si sa mal zamysliet nad tym co pises:...Účinnosť počítaná z teplôt je iba teoretický limit v prípade, že motor takmer neprodukuje žiadnu mechanickú prácu....
Aku ze to mas na mysli ucinnost, ked motor neprodukuje takmer ziadnu mechanicku pracu? Nulovu? Dakujem ,ale taku mi netreba. Na tepelny stroj typu "parny stroj" skor pasuje Rankinov cyklus ale odchylky nebudu vyznamne oproti Carnotovemu. Myslim ze cisla co vysli niesu mimo, su cekom realne...
Mal by si si zistiť, aký mechanický výkon poskytuje Carnotov cyklus voči ostatným cyklom pri porovnateľných podmienkach, kým napíšeš, čo si napísal, nemôžem za to, že tomu nerozumejú často ani tí, čo Carnota učia. Zo 4 učebníc termodynamiky je tak 1 dobrá. Veď to Ty sa oháňaš Carnotom, ktorý má takýto mizerný výkon, čo Ti nepokryje ani mechanické straty v motore, navyše o izotermickej expanzii a kompresii Carnota si stále robíš ilúzie (písal som, že sa to točiť bude, ale ani náhodou nie podľa Carnota, z ktorého vyvodzuješ účinnosť). Rankin je ešte viac vzdialený od Carnota, než tie cykly, ktoré som uviedol predtým. Si dobrý -oceňuješ, že sa Ti snažím zabezpečiť nulovú prácu...však počkaj, aj ja som na to raz prišiel, čo Ti píšem.
Tvoje heslo ide interpretovať aj takto: Nikdy netvrď, že nejde urobiť blbosť, vždy sa nájde ktosi, kto o tom nevie a spraví ju.
Pretože dopredu často nebýva jasné, či ide o blbosť, alebo správnu vec, tak buď výrok nenesie informáciu, alebo treba doplniť aj túto druhú polovicu. Ak by som nebol optimista, tak tento príspevok určite nenapíšem.
No a ešte som zabudol argument - aký význam má účinnosť a s tým spojené riešenie objemového či expanzného stroja, keď ide iba o odpadové teplo. Odpovedám že veľký, pretože buď pre daný (objemový-plnotlaký) stroj nebude stačiť hmotnostný prietok média, alebo budú musieť byť obidva výmenníky povedzme 2x väčšie, než je nutné, pretože si vyžiadajú buď veľký transport tepla(problém pri menších výkonoch motora auta), alebo bude použiteľný mechanický výkon z klíma-expandera 2x nižší. A výmenníky nebudú malé už ani v prípade expanzného stroja.
Namiesto celého klíma-cirkusu by stačilo použiť väčší objem valcov v motore auta(motor s väčším zdvihovým objemom), tým zväčšiť expanziu a vyhodiť veci ako turbo a podobne, čo síce zväčšujú výkon, ale zároveň kazia spotrebu. Staršie hladké diesely pred rokom 1990 so zdvihovým objemom 1900cm3 majú písanú aj reálnu spotrebu 4.5litra/100km pri 90km/h. Dôvod je dlhšia expanzia, nevýhoda motor má pod 50kW a je ťažší.
Ešte stále krútim hlavou pri pomyslení, že chceš dostať z klímy napríklad mechanické 2kW s účinnosťou aspoň 10percent, čo je 20kW v teple pre klímu zodpovedajúce asi 20kW mechanicky pôvodne na kolesách, ktorým takto pridáš tie 2kW. Z 20kW urobíš 22kW, ak sa Ti bude veľmi dariť. Lebo nezabúdaj, že si vyšiel z toho, že si napísal- autu stačí 5kW, ale to pritom ale vyrobí iba asi 5kW tepla výfukom. Ak by si urobil 20percent, čo mám za nereálne, tak máš z toho iba 1kW naviac, a teda šestinovú úsporu paliva. Na spotrebu menšiu o šestinu stačia pritom namiesto strašnej strojariny ľahké topánky. Kúpim Ti klobúk, ak urobíš zmeraných aspoň 10percent, takže Ti fandím, ak sa Ti bude vôbec dačo točiť hoci aj mimo auta.
Edit: Tento koncept by sa skôr hodil do iného vlákna s témou ako domáca kogeneračná jednotka. Tam je výkon pár stoviek W zaujímavý.
Ešte zvýrazním, predošle som písal, že bezexpanzný, len plnotlaký stroj je komplikovanejší, len doplním, že preto, lebo ho je obvykle nutné doplniť rekuperátorom(inak je strata značná) s takou úpravou, aby išlo odviesť kondenzát, pretože nastaviť presnejšie prevádzkové podmienky môže byť ďalšia komplikácia. Nevýhoda plnotlakého riešenia je vysoká teplota stroja, stroj je takmer na teplote ohrievača. Otvorenie výstupného kanála do nižšieho tlaku bez konania práce nemožno považovať za expanziu, uplatňuje sa iba izotermické vyrovnanie, prípadne Joule-Thomsonov činiteľ, nie adiabatická expanzia. Je to preto stále určitá strata aj s tým rekuperátorom. Naopak klesne strata rozdielmi teplôt v samotnom stroji, čo je v lamelovom stroji zvlášť treba. Chcelo by to obidva prípady prakticky porovnať. Lamelové stroje majú proti iným niekoľkonásobne vyššie opotrebenie, trenie a straty netesnosťou, údržba však nemusí byť komplikovaná. Čím chceš riešiť napájacie čerpadlo?
Tímto mám hodne presčasu, takže si konečne beru nejakou tu pracovní dovolenou. Všechny pozdravuju.
...dovolená je asi už vyprodána...